Nebudeme len predstierať, že sme maliari, resp. relaxovať pri iných tvorivých činnostiach, tentokrát pôjde o klasický maliarsky výcvik pohľadu v krajine s adekvátnymi proprietami (plátna, farby, poľné stojany). Trúfame si na zimnú krajinu bez všadeprítomnej obvyklej zelene (toho "šalátu", ktorý je pre neskúseného krajinára len mätúcou boptnajúcou hmotou okolo lepšie ukotvených objektov). Na druhej strane, redukcia farebnosti nie je samoúčelná, má svoje pravidlá v rozpoznávaní tvarov a vyžaduje si značnú mieru pozornosti k tomu, čo si môžeme dovoliť vynechať. Aj vzhľadom k aktuálnemu stavu snehových správ budeme uvažovať o váhe a vážnosti bielej (ako farby, svetla, hmoty a pochopiteľne aj absencie v jej bytí) a uvažovať nad možnosťami jej zviditeľňovania v procese maľovania. Majúc na zreteli, že belobizmus je pre maliara únikom k predstieraniu maľovania, t.j. náznakom nerozlišovania povahy vecí a javov. Budeme hľadať motívy, ktoré nám to umožnia lepšie pochopiť. text: Klaudia Kosziba